Nie nenávidieť spolu s druhými, ale milovať spolu s druhými, na to som tu. (Sofokles)

Sv. písmo

Streda, 1. Apríla
Čítania na dnes : Matúš 26, 14 – 25
Zdroj : www.smn.sk

Zamyslenie nad čítaním zo sv. písma

14 Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom 15 a vyzvedal sa: "Čo mi dáte a ja vám ho vydám?" Oni mu určili tridsať strieborných. 16 A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. 17 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: "Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?" 18 On povedal: "Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka." 19 Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. 20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. 21 A keď jedli, povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí." 22 Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Som to ja, Pane?" 23 On odpovedal: "Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. 24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil." 25 Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: "Som to azda ja, Rabbi?" Odpovedal mu: "Sám si to povedal."

„Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí“ (Mt 26, 23).
 
Aká tajomná veta! Naozaj chcel Ježiš prezradiť totožnosť svojho zradcu? Alebo tým chcel skôr na-značiť, že každý z apoštolov ho nejakým spôsobom zradí? Veď počas večere všetci namáčali rukuv mise spolu s Ježišom. Iba keď sa ozval Judáš, vyčlenil sa spomedzi ostatných. Podobne ako apoš­toli aj my „namáčame ruku v mise“ s Ježišom vždy, keď vo svätom prijímaní jeme jeho telo a pijeme jeho krv. A ako tí dvanásti, tak aj kaž­dý z nás už Pána niekedy v živote určitým spôsobom zradil. A je dosť pravdepodobné, že to urobíme znovu. Prečo? Pretože sme ľudia. Možno to znie skľučujúco, ale je tu aj dobrá zvesť: bolo nám odpustené! Nezáleží na tom, či sme spáchali ťažké hriechy alebo ľahké. Farizeji, ktorí sa síce veľmi snažili, no neboli ochotní zmeniť sa, potrebovali odpustenie práve tak ako tvrdošijní hriešnici, akými boli mýtnici a neviestky. Aj my ho potrebujeme. Či už sme spáchali vraždu alebo len prechovávame voči niekomu hnev, každý z nás potrebuje, aby ho Ježiš oslobodil. Je to posolstvo úžasnej nádeje - nielen pre nás, ale aj pre ľudí okolo nás! Každý, kto prichádza k Pá­novmu stolu, je hriešnik, ktorému bolo odpustené. Nabudúce sa po­čas svätej omše poobzeraj okolo seba a vnímaj ľudí, ktorí sa tam s tebou zhromaždili, ako členov svojej rodiny. Všetci spoločne „namáčate ruku v mise“ s Ježišom. Ďakuj Pánovi za to, že ťa zahrnul svojím milosrdenstvom a láskou. Kiež by nás toto vedomie priviedlo k jednote s ostatnými. Ježi­šovou najväčšou túžbou je, aby sa jeho deti zjednotili, lebo aj on a Otec sú jedno. Prosme ho dnes o to, aby nás nau­čil byť milosrdnými, ako je on milosrdný, aby sa táto jeho hlboká túžba naplnila! „Ďakujem ti, Pane, za tvoju obetu na kríži. Prosím, zjednoť nás v tebe, lebo ty a Otec ste jedno. Daruj nám pravú pokoru a súcit k sebe navzájom, keďže sa všetci usilujeme žiť pre teba.“

Kniha: Katrina J. Zeno - Telo zjavuje Boha (Slovo medzi nami)